Darujeme jedine do dobrých rúk...

🐶❤️ „Keby som vedela hovoriť…”

Keby som vedela hovoriť, možno by som povedala toto:

„Už nie som šteniatko.
Nehryziem topánky, netreba ma učiť, ako žiť s človekom.
Už viem, čo je prechádzka, čo je čakanie a čo je vernosť.

Rada ťa pozorujem.
Rada som pri tebe v záhrade, na dvore, po dlhom dni.
Na vôdzke chodím veľmi pekne, pokojne pri nohe, užívam si les, lúky, ticho – a aj to, keď sa mi počas prechádzky prihováraš.

Mám 2 roky.
Som mladá, zdravá, sterilizovaná, krátkosrstá sučka strednej veľkosti.
Mám rada ľudí a bez problémov vychádzam aj s inými psami – menšími aj väčšími.

Doteraz som žila v rodinnom dome so záhradou.
Strážila som, vnímala, čakala.
Teraz čakám znova – na človeka alebo rodinu, ktorí si ma nevyberú z ľútosti, ale preto, že hľadajú parťáka.

Nemusíš byť dokonalý.
Stačí, ak budeš mať na mňa čas.
Jedna prechádzka. Jedno pohladenie. Jedno „šikovné dievča“…
a ja ti za to budem stáť po boku. Vždy.

S boľavým srdcom mi hľadajú nový domov,
ALE NEDAJÚ MA KOMUKOĽVEK.
Iba tomu, kto pochopí, že nie som darček,
ale SPOLOČNÍK – na vernosť, oddanosť, spoločné hry a prechádzky, na spoločné dni.